Citame Bibliu

Zlato, kadidlo a myrha. - boli prirodzené ako tradičné dary úcty k panovníkovi.

Porovnaj dary, ktoré poslal Jákob Jozefovi (Genesis 43:11) a Žalm 45:8, čo sa týka myrhy a vonných látok;

Žalm 72:15 za zlato; Izaiáš 60:6 pre zlato a kadidlo.

Patristická interpretácia darov:

zlato  kráľovskej moci;kadidlo Božstvu;myrha pre  smrť a balzamovanie.

Je to zaujímavé, že boli definitívne prítomné v mysli evanjelistu. Nie je tu však  žiadna zmienka o Jozefovi.

------------------------

Otvorili svoje poklady.

Dali mu dary – tie mu boli predložené ako židovskému kráľov.

Na východe bolo zvykom prejavovať úctu  výnimočným osobám predkladaním darov alebo darov tohto druhu.

Pozri 1. Mojžišovu 32:14; 1.

Dary na udobrenie - posielal ich Jakub svojmu bratovi Ezavovi : https://biblia.sk/citanie/seb/gn/32

Mojžišova 43:11;https://biblia.sk/citanie/seb/gn/43

11 Otec Izrael im povedal: „Keď je to tak, urobte toto: Vezmite niečo zo vzácnych plodov našej krajiny

1. Samuelova 10:27 https://biblia.sk/citanie/seb/gn/43

1. Kráľov 10:2 Kráľovná zo Šeby prichádza k Čalamúnovi s DARMI: ;https://biblia.sk/citanie/seb/1krl/10

Žalm 72:10-15. https://biblia.sk/citanie/seb/z/72

10 Králi Taršíša a ostrovov nech prinesú dary, králi Šeby a Sáby nech prinesú poplatky

Tento zvyk je na východe stále bežný a všade je nezvyčajné priblížiť sa k človeku vznešeného postavenia bez cenného darčeka.

Kadidlo

– Kadidlo je biela živica alebo guma. Získava sa zo stromu narezaním kôry a vytečením. Pri spálení je veľmi voňavé  a preto sa používal pri bohoslužbách, kde sa pálil ako príjemná obeta Bohu.

Pozri 2. Mojžišova 30:8;https://biblia.sk/citanie/seb/ex/30

6 Oltár postav pred oponu, ktorá je pred archou svedectva, pred vrchnákom prikrývajúcim Svedectvo, kde sa budem s tebou stretávať. 7 Na ňom bude Áron spaľovať voňavé kadidlo; bude ho páliť každé ráno pri úprave lámp. 8 Áron ho bude páliť aj podvečer, keď bude rozsvecovať lampy, to bude vaša pravidelná kadidlová obeta pred Hospodinom po všetky vaše pokolenia

3. Mojžišova 16:12.https://biblia.sk/citanie/seb/lv/16

12 Z oltára pred Hospodinom vezme kadidelnicu plnú žeravých uhlíkov a plné priehrštie voňavého kadidla. Vnesie to dnu za oponu 13 a kadidlo položí na oheň pred Hospodina. Oblak z kadidla zahalí vrchnák, ktorý je na Svedectve, aby nezomrel.

Nachádza sa vo Východnej Indii, ale hlavne v Arábii; a preto sa asi považovalo za pravdepodobné, že mudrci prišli z Arábie.

Myrha

– to bola tiež produkcia Arábie a získavala sa zo stromu rovnakým spôsobom ako kadidlo.

Meno označuje horkosť a bolo mu dané pre jeho veľkú horkosť.

Používal sa hlavne pri balzamovaní mŕtvych, pretože mal tú vlastnosť, že chránil mŕtve telá pred hnilobou.

Porovnaj Jána 19:39, veľa sa používal v Egypte a Judei.

Získal sa z tŕnistého stromu, ktorý dorastá do výšky 8 alebo 9 stôp.

V ranom období to bol obchodný tovat Genesis 37:25 a bol súčasťou svätej masti, Exodus 30:23.

Používala sa aj ako príjemný parfum, Ester 2:12; Žalm 45:8; Príslovia 7:17

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

A keď otvorili svoje poklady, predložili – skôr „ponúkali“. jemu dary – Tento výraz, často používaný v Starom zákone o obetiach predkladaných Bohu, je v Novom zákone použitý sedemkrát a vždy v náboženskom zmysle ako obety Bohu.

Nepochybne teda máme chápať predkladanie týchto darov mudrcami ako náboženskú obetu.

zlato, kadidlo a myrha

– panovníkom bez daru sa návštevy zriedkakedy platili (1Kr 10:2 atď.; porovnaj Ža 72:10, 11, 15; Iz 60:3, 6).

"Kadidlo" bolo aróma používané pri obetných daroch;

„myrha“ sa používala vo vonných mastiach.

Zdá sa, že tieto so „zlatom“, ktoré predložili, ukazujú, že ponúkatelia boli osoby v bohatých pomeroch.

Že zlato bolo darované malému kráľovi na znak Jeho kráľovskej hodnosti; kadidlo na znak Jeho božstva a myrha Jeho utrpenia;

alebo  boli predložené tak, aby vyjadrovali Jeho božskú a ľudskú povahu;

alebo  v týchto daroch treba vidieť prorocké, kňazské a kráľovské úrady Kristove;

alebo  to boli obete troch jednotlivcov, každého z nich kráľov, ktorých mená traduje tradícia – to všetko sú prinajlepšom neisté predpoklady.

Ale že city týchto oddaných darcov treba vidieť v bohatstve ich darov

a že prinajmenšom zlato bude veľmi užitočné pre rodičov blaženého Dieťaťa na ich nečakanej ceste do Egypta a zotrvaní tam – toto  nepripúšťa žiaden spor

--------------------------------------------------------------------------------------

Akk je pravda to, čo nám hovoria prírodovedci, že myrhu bolo možné nájsť iba v Arábii a kadidlo v Sabei (časť Arábie) a táto krajina mala aj zlato, boli to traha z východu - z Arábie.

Arábia  bola plná mužov, ktorí boli astrológmi.

-----------------------------------------------------------------------------------

V týchto daroch bolo úžasne vidieť Božiu prozreteľnosť, keď sa postarali o obživu Jozefa, Márie a Ježiša v tom vyhnanstve, ktoré mali čoskoro znášať.

---------------------------------------------

Nielen u Peržanov, ale aj u iných východných národov je obvyklé dávať dary kráľom a veľkým osobnostiam, adresy; ktoré vo všeobecnosti okrem iného pozostávali zo zlata, korenia, myrhy a podobne, pozri Genesis 43:11.

---------------------------------------

 Grotius: „Myrrha nonnisi in Arabia nascitur, nec takto nisi apud Jabaeos Arabum portem: sed et aurifera est felix Arabia“.

Zlato a kadidlo  sa spomínajú v Izaiášovi 60:6 medzi darmi, ktoré majú byť prinesené Izraelu v nadchádzajúcom dobrom čase.

Otcovia s potešením pripisovali týmto darom mágov mystické významy: zlato ako kráľovi, kadidlo ako Bohu, myrha ako tomu, kto má zomrieť

 Grotius zasiahol do novej línie: zlato = skutky milosrdenstva; kadidlo = modlitba; myrha = čistota .

Mnoho dní sa díval starý Noe zo svojej archy do modrej diaľky k úzkemu pásu horizontu, kde veľké, nekonečné vody splývali s nebom a čakal na znamenie zmierenia od svojho Boha.

Bola ním olivová ratolesť, ktorú priniesla v zobáčiku holubica, keď opadli vody, ktoré mali očistiť svet. A tak sa stala olivová halúzka symbolom priateľstva a mieru.

HEBREJSKÝ STROM

Oliva patrila k posvätným hebrejským stromom. Spomína s v biblii na viacerých miestach a vždy tam, kde rástla, darilo sa aj ľuďom, hoci často bola samotná krajina viac než nehostinná. Našli ju Izraleci, keď vstúpili na územia Kenaanu. Na mnohých miestach rástla na kameňoch a pieskoch ako jediná drevina. Bola bohatstvom Palestíny, Betlehemu, Chebrónu, údolia Šekemu a prekrásne olivové háje lákali ľudí i na okraji Fénickej nížiny. Olivy rástli na suchých piesčitých a veľmi chudobných pôdach, kde sa iným stromom často vôbec nedarilo. K životu potrebovali najmä veľa teplého slnka.. Možno preto sa tak udomácnili v Stredomorí.

OLIVOVÉ HÁJE

Prvé olivy sa pestovali nezávisle na sebe už viac ako 2500 rokov pred naším letopočtom na ostrove Kréta a v Sýrii, odkiaľ sa rozšírili do celej oblasti Stredozemného mora. Divoké olivovníky rástli už predtým v hájoch Ázie, severnej Afriky a aj na Pyrenejskom poloostrove. Pri archeologických vykopávkach v Španielsku sa našli semená olív staré 8 000 rokov.

Olivy sprevádzali človeka už v neolite, mladšej dobe kamennej a rástli i na Sahare skôr, ako ju vysušilo slnko a púštne vetry. Do Grécka, Talianska a ďalších krajín sa rozšírili už ako kultúrna plodina asi pred 3 500 rokmi. Olivy sú najdlhšie pestovanými posvätnými stromami v histórii ľudstva.

Ako sa dostali olivy do Grécka, o tom hovoria i staré grécke báje. Bohyňa Athéna, dcéra boha Dia a bohyňa múdrosti sa prela s Poseidonom, ktorý vládol moriam o vládu nad Aténami. Ich spor sa dostal až pred radu olympských bohov a tí rozhodli, že vyhrá ten, kto dá mestu lepší dar. Rozhodnúť o víťazovi mal prvý aténsky kráľ Kekropus.

Múdra Athéna ponúkla Grékom olivu a Poseidon koňa. Grácky kráľ dal prednosť olivovníku ako symbolu mieru pred koňom symbolizujúcim boj a tým si naklonil na svoju stranu bohyňu Athénu, ktorá sa stala patrónkou mesta pomenovaného podľa nej. Okolo chrámov zasvätených Athéne vždy rástlo veľa olív a olivové háje naozaj priniesli Grékom bohatstvo, zdravie a prosperitu, aké by si žiadnou vojnou nezabezpečili. Aj keď slávu antického Grécka odvial čas, ešte stále rastú tisícročné olivy pri chrámoch obľúbenej bohyne a aj dnes pestuje 10 miliónov Grékov 140 miliónov olivovníkov.

Oliva sa stala pre Grékov symbolom priateľstva i víťazstva. Olivové halúzky sa vešali na dvere príbytkov pri narodení chlapcov a dávali sa i olympijským víťazom spolu s pohárom olivového oleja vylisovaných z plodov posvätných chrámových stromov.

OLIVY NASLEDOVALI KOLUMBA

„Olivovník je najväčší dar nebies", vyhlásil kedysi Thomas Jefferson, hoci pochádzal z kontinentu, na ktorý sa oliva dostala vlastne ani nie tak dávno. V roku 1560 sa olivovníky dostali do Mexika a Peru vďaka Antoniovi Riberovi a k pobrežiu Kalifornie olivy so sebou priviezli španielski misionári v 18. storočí, aby im pomáhali prekonať každodenné problémy s obývaním nových území.

OLIVY NASLEDOVALI KOLUMBA

„Olivovník je najväčší dar nebies", vyhlásil kedysi Thomas Jefferson, hoci pochádzal z kontinentu, na ktorý sa oliva dostala vlastne ani nie tak dávno. V roku 1560 sa olivovníky dostali do Mexika a Peru vďaka Antoniovi Riberovi a k pobrežiu Kalifornie olivy so sebou priviezli španielski misionári v 18. storočí, aby im pomáhali prekonať každodenné problémy s obývaním nových území.

TEKUTÉ ZLATO

Olivový olej, ktorý nazývali Rimania „tekutým zlatom", bol vyhľadávaným obchodným artiklom už v biblických dobách a Palestínci ho hojne predávali napríklad i do Egypta. Dokonca i samotný múdry kráľ Šalamún platil za materiál na stavbu svojho legendárneho jeruzalemského chrámu Chíramovi olivovým olejom.

Veľa oleja spotrebovali chrámy a svätyne, kde sa používal ako každodenná vysoko cenená obeta bohom, horel v posvätných kahancoch a lampách, používal sa k pomazaniu kňazov i kráľov, pri krste novorodencov, očiste chorých a malomocných. Pomazávali sa s ním ľudia, aby si chránili pokožku pred parazitickým a štípucim hmyzom a vtieral sa i do vlasov, aby zostala pokožka hlavy zdravá, bez lupín i cudzopasníkov.

OLEJ POMAZANIA

Olivovým olejom sa po kúpeli veľmi radi a často natierali starovekí Egypťania. Lesklá pokožka i vlasy boli znakom zdravia a prosperity. Preto sluha zvykol potierať hlavu každému hosťovi, ktorí prišiel na hostinu. Tento akt pomazania bol hlboko vžitý vo viacerých kultúrach Stredomoria a používal sa od pomazania chorých i veriacich, až po symbolické pomazanie kňazov i panovníkov nastupujúcich na trón.

OLIVOVÝ OLEJ

Olivový olej sa najčastejšie lisoval zo zrelých plodov olivy. Tie sa najprv rozdrtili zvislým kameňom v kamennom valci a a drť sa potom buď šľapala nohami podobne ako u nás kapusta, alebo sa lisovala za studena. Po krátkom odstátí sa olej zbavil cudzorodých látok a čistý sa už mohol skladovať po dlhý čas.

Panenský olej sa dodnes lisuje zo zrelých plodov zbieraných neskoro na jeseň, alebo v zime, z ktorých sa odstránili kôstky. Práve tento olej sa používal predovšetkým pri náboženských obradoch, pretože je najčistejší a najkvalitnejší.
Provensálsky olej sa zvykne lisovať z olív s kôstkami pre kuchynské použitie.

Stromový olej sa získaval tak, že to čo zostalo po lisovaní kuchynského oleja sa prelialo horúcou vodou a ešte raz sa to vylisovalo. Stromový olej sa používal na liečenie a vonkajšie použitie. Vtieral sa do pokožky pri popáleninách, bodnutí hmyzom, svrbení, bolestiach svalov, kĺbov a aj obličiek. Vďaka nemu si ženy dlho uchovávali krásnu jemnú pleť bez vrások.

ZDRAVOTNÉ ÚČINKY

Do olivového oleja sa pridávali i vonné lupienky kvetov alebo liečivé rastliny. Príklady na takýto olej nachádzame dokonca v biblii. Pri nedostatku chinínu sa používala namiesto neho i postrúhaná kôra olivovníkov a často sa využívala i liečivá sila listov, ktoré sa dali zberať po celý rok. Pripravoval sa z nich čaj dobrý na normalizáciu krvného tlaku, alebo sa pálili ako kadidlo.

Olivový olej je nevysychajúci a veľmi priaznivo ovplyvňuje tráviaci trakt a jeho mikroflóru a pomáha tvorbe i vylučovaniu žlče, detoxikuje pečeň, pomáha obličkám a pôsobí jemne laxatívne. Ak sa užíva ráno nalačno s trochou citrónovej šťavy, očistí organizmus, bráni tvorbe žlčníkových kameňov a posiľňuje imunitu organizmu.

BIBLICKÝ RECEPT

Podľa svätej Biblie dal Boh Mojžišovi takýto recept na olej svätého pomazania
(podľa Exodus 30, 22-25):

Najvzácnejšie balzamy:

• 8500 g tekutej myrty
• 4250 g balzamovej škorice
• 4250 g puškvorca
• 8500 g kasie
• a 6 litrov olivového oleja.

Z toho sa pripravoval olej svätého pomazania, ktorý sa používal na pomazanie posvätného chrámového náčinia. (Staré jednotky šekel a hin sú prepočítané na dnešné miery). Možno by stálo za to inšpirovať sa i dnes...

HORA TROCH SVETIEL 

Biblická Olivová hora, ktorá stojí dodnes ako večný svedok Ježišových myšlienok i krokov, bola kedysi husto porastená olivami. Pomedzi ne sa prechádzal Kristus a vystupoval hore na členitý vrcholok hory, keď chcel byť sám so svojimi myšlienkami. Dodnes na jej úpätí rastú dvetisíc rokov staré olivy, ktorých plody možno sýtili Krista a jeho apoštolov a poskytovali olej pre chrámy. Na úpätí Olivovej hory sa rozprestierala Getsemanská záhrada, v ktorej sa pestovali olivy a lisoval sa z nich i kvalitný olej (gat-šemen=olejový lis). Práve neďaleko skončil Ježiš v mukách svoju pozemskú púť.

Kameň, ktorým bol zavalený jeho hrob sa vraj práve tu používal na lisovanie olivového alebo jazmínového oleja. A celá hora sa trblietala v troch svetlách. Prvé z nich bolo žiara ohňa na oltáti, druhým prvé lúče slnka pozlacujúce vrcholček hory a tretím svetlom bol sám olivový olej, ktorým sa plnili chrámové lampy