Patriarcha Abraham
Medzi veľkými postavami Starého zákona vyniká azda najviac otec vyvoleného národa – Abrahám. Židia radi zdôrazňujú, že sú Abrahámovým pokolením. Moslimovia si ho tiež cenia, Abrahám je pre nich prorok. Táto osobnosť udivovala aj mnohých mysliteľov – napríklad dánsky filozof Sőren Kiekegaard sa vo svojom autobiografickom diele priznáva, že je ochotný prísť o všetko, ale má jednu túžbu: vidieť heroického Abraháma. Svätý otec Ján Pavol II. veľmi túžil v jubilejnom roku pobozkať zem mesta Ur, Abrahámovu rodnú zem, ale pre politické nepokoje v Iráne sa jeho návšteva nemohla uskutočniť.
Čo je také cenné na Abrahámovi? Kto to bol Abrahám? Ak pozrieme do Biblie, až po Abraháma sledujeme dejiny hriechu: neposlušnosť prarodičov, bratovražda, potopa, pomätenie jazykov – to všetko svedčí o tom, ako dokáže človek mariť Boží plán a škodiť sám sebe. Abrahámovým „áno“ vysloveným vo viere v Boha sa obracajú dejiny z dejín zla na dejiny požehnania.
Pripomeňme si Abrahámov príbeh. Boh si Abraháma vyvolí, žiada od neho odlúčenie od rodičovského domu, odchod z vtedajšej vysokej civilizácie mesta Ur a volá ho do neznámej krajiny. Hoci jeho manželka Sára bola už v pokročilom veku a neplodná, Boh im prisľubuje dar dieťaťa, ba potomstvo, z ktorého vzíde nový národ početný ako hviezdy neba, v ktorom budú požehnané všetky národy. Keď má syna Izmaela, podľa vtedajšieho zvyku pre neplodnosť manželky so slúžkou, má sa ho vzdať, a on ho prepúšťa, lebo Boží plán je iný. A keď dostáva od Sáry prisľúbeného syna, Boh ho žiada obetovať naspäť. Boh pýta pri tejto skúške od Abraháma všetko. Zaiste aj Abrahám nerozumie, ale neprestáva veriť Bohu, ktorý má moc aj z mŕtvych vzkriesiť. Abrahámovo položenie sa navonok ukazuje až paradoxné pri Sárinej smrti: Hoci Abrahám dostal od Boha prisľúbenie vlastniť celú krajinu, musí si kúpiť pole od Hetejcov pre hrob, aby mohol pochovať svoju ženu. Takže akoby namiesto krajiny dostal hrob.
Vráťme sa však k obete Izáka. Boh berie, aby vyskúšal Abrahámovu vieru, a tiež aby ukázal, že on je ten, ktorý dáva. Boh chcel, aby Abrahám obetoval sám seba v úplnej viere, oddanosti a dôvere. Nie Izák mal zomrieť, lež odumrieť mal sám Abrahám, zrieknuť sa seba samého, a to v obeti, v ktorej človek ponúka Bohu to najcennejšie, čo má, čo miluje a tým Bohu dáva svoje srdce. Napokon Boh Abrahámovi vracia syna. Keby Abrahám nechcel obetovať, keby sa vzoprel a chcel si ponechať svojho syna – ostal by mu syn, avšak to by bol iba Abrahámov syn, nie syn prisľúbenia.
Na Horebe – mieste tejto obety – bol o 750 rokov neskôr postavený Jeruzalemský chrám, v ktorom sa denne prinášali obety Bohu. A približne ešte o raz taký čas niekoľko sto metrov ďalej na Kalvárii Boh neváha obetovať svojho Syna, ktorého predobrazom bol Izák. Božia láska išla až tak ďaleko, že Otec necháva za nás zomrieť svojho Syna.