Evanjelium 18.10.20
Dávajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu
Farizeji odišli a radili sa, ako by podchytili Ježiša v reči. Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka. Povedz nám teda, čo si myslíš: Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?“
Ale Ježiš poznal ich zlomyseľnosť a povedal: „Čo ma pokúšate, pokrytci?! Ukážte mi daňový peniaz!“
Oni mu podali denár. Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“
Odpovedali mu: „Cisárov.“
Tu im povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“
.--------------------
How they might entangle him.—Literally, ensnare. The phrase is identical in meaning with our colloquial “set a trap.” The plot implies that they did not dare to take measures openly against Him as long as popular feeling was at the same level.
Farizeji hladali nieco, v com by mohli P.Jezisa obvinit a nasledne znicit.
A tak poslali za nim svojich ludi s duchom nenavisti.
-----------------------------------
Fariji nie su hlupaci v ludskom slova zmysle. Pripravili si na neho taku otazku, ze aj keby Pan Jezis odpovedal ano, alebo odpovedal nie vzdy by ludskym sposobom povedal nieco zle.
Ale tie nitky,ktore oni tajne splietli, aby ho nachytali, dokaze on lahko rozpliest, rozuzlit. A robi to skrze JEDNODUCHOST. Kto je jednotuchy, moze sa okolo seba poobzerat cistym pohladom. To, co je komplikovane, sa urovna a vyriesi sa.
1. Komplikation vs. Einfachheit. Die Pharisäer sind nicht dumm. Die Falle, die sie sich erdacht haben, ist so ausgeklügelt, dass Jesus, mag er mit Ja oder Nein antworten, in jedem Fall etwas Verkehrtes sagt. Der Herr aber ist ihnen immer um eine Nasenlänge voraus. Die Fäden, die sie heimlich knüpfen, kann er leicht entwirren. Und er vermag das dank der Tugend der Einfachheit. Wer einfach ist, kann einen klaren Blick um sich werfen. Das, was kompliziert ist, ordnet sich und löst sich auf.
Vsetko sme prijali. Kto sa pozera na veci jednoducho a chce vidiet zaklad, pravost, zisti, ze vsetkoco mame, pochadza od inych. Inymi slovami , sme nejakym sposobom za vsetko dlzni jeden druhemu, Ale komu sme dlzni? Cisarovi alebo Bohu. Vela obdrzime od "cisara"- statu,od rodicov, skoly,. Ale jediny je ten,kto sa o nas najviac stara - je to Boh.
V. Alles haben wir empfangen. Wer sich mit Einfachheit umschaut und den Dingen auf den Grund geht, merkt, dass alles, was wir haben, von anderen stammt. Anders ausgedrückt sind wir alles anderen schuldig. Aber wem sind wir es schuldig? – dem Kaiser und Gott. Wir haben vieles vom Kaiser empfangen, das heißt, von den Menschen, die sich um uns kümmern: unsere Eltern, Lehrer, Behörden, usw. Aber der, der uns am meisten gegeben hat, ist Gott.
Zle pochopene dlzoby. Vedla naozajstnych dlhov, ktore mame voci Bohu a voci cisarovi, vystupuju do popredia v nasom zivote aj take dlzboby,ktore su pochybne. Napriklad si myslime, ze musime niekomu povedat nejake zle slovo.... Pre Evu a dama bolo zakazane ovocie nieco, o com si mohli mysliet, ze Boh im bol dlzny aj toto dat. Ze mali na to narok. Preto je dolezite, aby sme odhalili take zle pochopene dlhy v nas voci niekomu.
3. Falsch verstandene Schulden. Neben den wahren Schulden, die wir vor Gott und dem Kaiser haben, tauchen in unserem Leben manchmal auch zweifelhafte „Schulden“ auf. Zum Beispiel wenn wir denken, dass wir dem Nächsten eine böse Bemerkung „schuldig“ sind oder unserer Bequemlichkeit folgen müssen. Für Adam und Eva war die verbotene Frucht etwas, was Gott Ihnen schuldig gewesen war, – sie dachten, sie hätten Anspruch darauf. Deshalb ist es wichtig, solche falsch verstandenen „Schulden“ zu enttarnen.
https://www.meditationen.org/index.phtml?page=meditationen/201018