Citame Bibliu

Jarobeam bol bývalý Šalamúnov služobník. Počas Šalamúnovej vlády sa prejavil ako schopný muž so zdravým úsudkom. V dlhoročnej vernej službe získal vedomosti, ktoré mohol neskôr, keď sa desať kmeňov izraelských vzbúrili proti Dávidovmu domu a dosadili na kráľovský trón Jarobeama

 Járobeám sa však nespoliehal jedine na Boha. Járobeáma najviac trápili obavy, aby niekedy v budúcnosti náklonnosť jeho poddaných nezískal vládca sediaci na Dávidovom tróne.

V jeruzalemskom chráme sa naďalej konali chrámové boholsužby ako čias kráľa Šalamúna. A príslušníci desiatich kmeňov ich naďalej navštevovali. Obával sa, že by sa mohli znova prikloniť k vláde v jeruzaleme a obnoviť jej vernosť. .Radil sa s radcami a rozhodol sa zmenšiť nebezpečenstvo možnej vzbury proti jeho vláde. Zriadil nové  centrá bohoslužieb na území svojho  kráľovstva – v Bételi a  v Dáne.

Na oltár dal ale v týchto mestách postaviť dva teliatá zhotovené zo zlata / mali podľa jeho predstáv pripomínať božiu prítomnosť/ . Prestúpil tým  prikázanie Hospodina: „Neurobíš si vyrezávanú modlu ani podobu ničoho... nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť“ (2 Moj 20,4.5) Bolo to nerozvážne konanie zo strany kráľa.

Vyzval potom príslušníkov desiatich kmeňov,aby sa tu  a nie v jeruzaleme zhromažďovali a Boha uctievali.

„Dosť ste sa nachodili (54) do Jeruzalema,“ povedal ľudu. „Tu je tvoj boh, Izrael, ktorý ťa vyviedol z Egypta“ (1 Kráľ 12,28). To bola výzva klaňať sa zlatým sochám a prijať pohanskú modloslužbu. 

V jeho kráľovstve žilo niekoľko lévijcov. Kráľ sa ich snažil prehovoriť, aby v nedávno postavených svätostánkoch v Bételi a v Dáne slúžili ako kňazi. Keď obetoval zápalnú obeť pri vysviacke oltára pre bohoslužbu v Bételi, objavil sa pred ním Boží muž z júdskeho kráľovstva s príkazným poslaním obviniť kráľa z toho, že opovážlivo zavádza nové spôsoby bohoslužby.

Prorok „zvolal proti oltáru: Oltár, oltár! Takto vraví Hospodin: Narodí sa syn domu Dávidovmu menom Joziáš a ten bude obetovať na tebe kňazov z výšin, ktorí kadievajú na tebe. Aj ľudské kosti bude páliť na tebe.“ Dal aj znamenie v ten deň: „Toto bude znamením, že hovoril Hospodin: Oltár sa roztrhne (101) a vysype sa popol, ktorý je na ňom.“ Oltár sa hneď „roztrhol a popol z oltára sa rozsypal podľa znamenia, ktoré Boží muž dal na pokyn Hospodinov“ (1 Kráľ 13,2.3.5). Keď to Járobeám videl, ovládol ho taký vzdor voči Bohu, že posla chcel chytiť. V hneve „vystrel ruku od oltára a povedal: Chyťte ho!“ Tento jeho skutok bol okamžite potrestaný.

Vystretá ruka proti Božiemu poslovi náhle zmeravela, uschla a nemohol ju stiahnuť späť. Zhrozený kráľ prosil proroka, aby žiadal pomoc od Boha. Povedal:

„Upros Hospodina, svojho Boha, pomodli sa za mňa, aby som si mohol ruku späť k sebe pritiahnuť. Boží muž uprosil Hospodina, a tak si kráľ pritiahol ruku späť k sebe. Bola ako predtým“ (1 Kráľ 13,4.6).

Járobeámova snaha slávnostne vysvätiť cudzí oltár, a tým zneuctiť Hospodinovu bohoslužbu v jeruzalemskom chráme, bola márna.

Járobeám sa zaťal KAJAŤ. Zriekol sa bezbožných zámerov, .

------------------------------------------------------------------------------------

Svojvoľný kráľ sa však rozhodol ísť vlastnou cestou. Počas slávnosti v Bételi srdcia Izraelcov ešte neboli celkom zatvrdnuté. ,

Tým ktorým hrozilo náhle odpadnutie od Boha, chcel Pán na ceste do záhuby zastaviť skôr, než bude príliš neskoro. Poslaný prorok mal kráľovi a ľudu prekaziť ich modloslužbu a objasniť im následky tohto odpadnutia. Roztrhnutie oltára bolo znamením Božieho hnevu nad ohavnosťou v Izraeli.

Boh sa snaží zachraňovať, nie ničiť; zo záchrany hriešnikov má radosť. „

Ako žijem – znie výrok Hospodina Pána – nemám záľubu v smrti bezbožného“ (Ez 33,11).

Varovnými prosbami vyzýva poblúdilých, aby prestali páchať zlo; majú sa obrátiť k nemu a budú žiť. Svojich vyvolených poslov napĺňa svätou odvahou, aby ich poslucháčov prenikla bázeň a aby sa rozhodli kajať. Ako neohrozene pokarhal Boží muž kráľa! Táto smelosť bola veľmi potrebná; inak by spáchané zlo zostalo bez pokarhania. Hospodin obdaril svojho posla odvahou, aby mocne zapôsobil na tých, ktorí ho počujú.

Boží poslovia sa NEBOJA človeka. Obhajujú  spravodlivú vec.Kým dôverujú Bohu, nemusia sa báť, lebo ten,

ktorý ich  povolal, ich uisťuje, že ich ochráni a postará sa o nich.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Prorok oznámil posolstvo a chystal sa odísť. Splnil svoju úlohu. Jeho úlohou nebolo vyjednávať a presvedčovať, vysvetľovať a prosiť, jeho úlohou nemolo úpenlivo sa  modliť a držať pôst  za Jerobeáma. Jeho úlohou bolo OZNÁMIŤ POSOLSTVO.

Járobeám mu však povedal: „Poď so mnou domov, občerstvi sa a ja ti dám dar.“

Prorok mu odvetil: „Nepôjdem s tebou, nebudem jesť chlieb a nenapijem sa vody na tomto mieste. Lebo takýto príkaz som dostal  v slove Hospodinovom: Nejedz chlieb, nepi vodu, ani sa nevráť cestou, ktorou si prišiel“ (1 Kráľ 13,7-9).

Prorok by bol dobre urobil, keby bol svoj zámer uskutočnil a čím skôr sa vrátil do Judska.

FALOŠNÉ POSOLSTVO od FALOŠNÝCH - vymyslené posolstvo - PODVOD

Ako tak kráčal domov inou cestou, dobehol ho starec, ktorý sa vydával za proroka a oklamal Božieho muža tvrdením: „Ja som tiež prorok ako ty a anjel ku mne prehovoril slovom Hospodinovým: Vráť ho k sebe do svojho domu, nech si zaje chleba a napije sa vody. KLAMAL.“ (1 Kráľ 13,18).

Opakoval  túto falošné posolstvo dovtedy, kým sa pravý prorok nedal prehovoriť. 

Pravý prorok bol za opovážlivosť konať proti Božiemu príkazu potrestaný.

Keď obaja po návrate do Bételu sedeli spolu pri stole, falošný prorok dostal od Všemohúceho vnuknutie a „zvolal na Božieho muža, ktorý prišiel z Júdska:

Takto vraví Hospodin: Pretože si sa sprotivil Hospodinovej reči a nezachoval si príkaz, ktorý ti dal tvoj Boh... nevojde tvoja mŕtvola do hrobu tvojich otcov“ (1 Kráľ 13,21.22). Toto proroctvo sa čoskoro doslova splnilo.

Najedol sa,  napil, osedlal osla... Keď šiel, stretol ho na ceste lev a usmrtil ho.

Jeho mŕtvola bola pohodená na ceste a osol stál vedľa nej. Aj lev stál vedľa mŕtvoly.

Práve šli okolo muži a zazreli mŕtvolu pohodenú na ceste... Šli teda a vyrozprávali to v meste, v ktorom býval starý prorok. Keď to počul prorok, ktorý ho bol vrátil z cesty, povedal:

Je to Boží muž, čo sa sprotivil Hospodinovej reči“ (1 Kráľ 13,23-26).

Potrestanie neverného posla bolo ďalším dôkazom spoľahlivosti proroctva, ktoré zaznelo nad oltárom.

Keby bol prorok, ktorý neposlúchol Božie slovo, zostal beztrestne nažive, kráľ to mohol využiť  a

ospravedlňovať vlastnú neposlušnosť.

Rozbtý OLTÁR,

zmeravená RUKA

TREST PROROKA - smrť  / neposlúchol príkaz /

Tri znaky, tri VAROVNĚ SIGNÁLY, cez ktoré mal Járobeám poznať HNEV zneváženého BOHA.

Járobeám sa mal kajať, ale sa nehodlal začať s pokáním.

 „Znova určil výšinových kňazov z vrstiev ľudu. Komu sa chcelo, toho ustanovil a ten  sa stal výšinovým kňazom“ (1 Kráľ 13,33).

Nehrešil však len sám, ale „zvádzal Izrael na hriech“;

a „to sa stalo Járobeovmu domu podnetom na hriech, aby bol vykynožený z povrchu zeme“ (1 Kráľ 14,16; 13,34).

Na konci svojho dvadsaťdvaročného panovania bol porazený vo vojne s Abijom, Rechabeámovým nástupcom.

„Járobeám sa už viac nezotavil za čias Abiju, a Pán ho ranil, takže zomrel“ (2 Par 13,20)

Odpadlíctvo, ktoré sa začalo počas Járobeámovho panovania, a natoľko rozmohlo, že nakoniec

rozvrátilo celé izraelské kráľovstvo. 

Starý prorok Achija zo Síla, ktorý pred mnohými rokmi predpovedal dosadenie Járobeáma na trón, vyhlásil ešte pred Járobeámovou smrťou:

„Hospodin zakláti Izraelom, ako sa kláti trstina vo vode; zavrhne Izrael z tejto dobrej zeme, ktorú dal ich otcom a rozptýli ich na druhej strane Veľrieky, pretože si zhotovili ašéry a tým popudzovali Hospodina. A vydá Izrael pre hriechy Járobeámove, ktoré spáchal a ktorými zvádzal Izrael na hriech“ (1 Kráľ 14,15.16).

Pán  sa nevzdal Izraela, kým sa všemožne nepostaral o jeho návrat k pravej bohoslužbe.

V dlhých rokoch temna, v ktorých sa jeden panovník za druhým opovážlivo protivil Bohu a zvádzal Izrael do stále odpornejšieho modlárstva, Pán posielal svojmu odpadlému ľudu jedno posolstvo za druhým.

Dával príležitosť  ludu vrátiť sa k nemu.

V období po rozdelení kráľovstva žili a konali  Eliáš a Elizeus.

Mierne napomínanie  prišlo od Hozeáša, Ámosa a Obadiáša.

Kráľovstvo Izraela nezostane nikdy bez svedectva a Božej moci, ktorá zachraňuje pred hriechom.

Aj v najtemnejších chvíľach zostane malý ostatok verný nebeskému Vládcovi, ktorý bude aj v modlárskom prostredí žiť pred tvárou svätého Boha bez hriechu.

Títo verní budú zbožným zostatkom, prostredníctvom ktorého Boh nakoniec splní svoj večný zámer.